Francisco Fernandez Carvajal

•  Home

•  Životopis

•  Texty

•  Daily Meditation

•  Find it at

•  Links

•  Suggestions

Daily Meditation of Hovoriť s Bohom
Print Version - Mass Readings

1. január

1. Panna Mária Bohorodička*

SLÁVNOSŤ

1. Boh si vybral pre seba Matku a naplnil ju všetkými darmi a milosťami.

2. Mária a Najsvätejšia Trojica.

3. Naša Matka.

1.1 Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy…[1], čítame v druhom čítaní svätej omše.

Len pred niekoľkými dňami sme rozjímali o jeho narodení v úplnej prostote betlehemskej maštale. Videli sme ho ako malé bezbranné dieťa spočívajúce v náručí svojej matky, ktorá nám ho ukazovala, aby sme sme sa mu plní dôvery a nábožnosti klaňali a zvelebovali ho ako svojho Vykupiteľa a Pána. Boh mal na zreteli všetky okolnosti sprevádzajúce jeho narodenie: edikt cisára Augusta, súpis ľudu, chudobu betlehemských jasieľ… Ale predovšetkým si vybral Matku, ktorá ho mala priniesť na svet. Táto Žena, ako sa spomína pri rôznych príležitostiach vo Svätom písme, bola vyvolená pred všetkými vekmi. O žiadne iné stvorenie sa Boh nepostaral s väčšou starostlivosťou, s väčšou láskou a múdrosťou než o tú, ktorá sa mala s jej slobodným súhlasom stať jeho Matkou.

Panne Márii sa už na počiatku - pri vyhnaní ľudí z raja - predpovedalo víťazstvo nad hadom symbolizujúcim príchod zla na tento svet,[2] ako aj panenstvo, v ktorom počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,[3] a jej predobraz sa nachádza aj v arche zmluvy, v dome zlatom, vo veži zo slonovej kosti... Boh si ju vyvolil pred vekmi spomedzi všetkých žien, zamiloval si ju väčšmi než všetky ostatné stvorenia spolu, venoval jej takú lásku, že ju obdaril hojnosťou svojich darov a milostí - dokonca väčšími než udelil svojim anjelom a svojim svätým - a bola uchránená od škvrny hriechu alebo nedokonalosti takým spôsobom, že si nemožno ani predstaviť krajšie alebo svätejšie stvorenie, než je tá, ktorú si Boh vybral za Matku Spasiteľa.[4] Právom sa v učení teológov a svätých nachádza tvrdenie, že Boh by mohol stvoriť väčší svet, ale nie matku dokonalejšiu než svoju Matku.[5] A svätý Bernard z Clairvaux sa vo svojom komentári pýta: „Prečo sa máme diviť, ak sa Bohu, ktorého vidíme konať v Písme a medzi svojimi svätými zázraky, zachcelo ešte väčšmi zaskvieť skrze svoju Matku?”[6]

Božské materstvo Márie - poúča svätý Tomáš Akvinský[7] - prevyšuje všetky milosti alebo charizmy, akými sú dar proroctva, dar jazykov alebo konania zázrakov… „Všemohúci, všemocný a najmúdrejší Boh si vyvolil svoju Matku.

Akú matku by si si vyvolil ty, keby si mal možnosť? Nuž, myslím si, že by sme si vybrali práve tú matku, ktorú máme, a ozdobili ju všetkými milosťami. Práve tak konal Boh. Preto prislúcha našej nebeskej Matke po Najsvätejšej Trojici najvyššie postavenie.

Túto akumuláciu milostí a vytrhnutie z nástrah diabla teológovia vyjadrujú nasledovne: Bolo to primerané, Bohu možné, a tak to urobil. Je to rozhodujúci dôkaz, že Boh od počiatku vystrojil svoju Matku všetkými prednosťami. A preto je Mária telom a dušou to najkrajšie a najčistejšie stvorenie!”[8]

Keď dnes hľadíme na Pannu Máriu, Božiu Matku, so svojím Synom v náručí, ako nám ho ponúka, musíme vzdávať vďaky Pánovi, lebo zaiste „popri našom stvorení a našom vykúpení prejavil nám Boh jednu z najväčších láskavostí tým, že sa rozhodol mať práve takúto Matku a vyberúc si ju pre seba, urobil ju aj našou Matkou”.[9]

1.2 Svätý Tomáš Akvinský učí, že Mária „je jediná, ktorá môže spolu s Bohom Otcom povedať Božiemu Synovi: Ty si môj Syn”.[10] Podľa svätého Bernarda z Clairvaux Panna Mária „nazýva svojím Synom Boha a Pána anjelov, keď sa ho s úplnou prirodzenosťou pýta: Syn môj, čo si nám to urobil? (Lk 2, 48). Ktorý anjel by sa odvážil toto povedať?… Ale Mária plne si vedomá, že je jeho Matkou, neváha nazvať ,svojím Synom‘ sám najvyšší Majestát, pred ktorým sa koria anjeli. A Boha neuráža, keď ho nazývajú tým, kým sám chcel byť.”[11] On je opravdivým Synom Márie.

U Krista odlišujeme zrodenie pred všetkými vekmi (jeho božskú prirodzenosť, večnú predexistenciu Slova) od jeho ľudského zrodenia v čase. Kristus ako Boh nebol stvorený, ale sa zrodil tajomným spôsobom z Otca ab aeterno, pred všetkými  vekmi; ako človek sa zasa narodil, keď si vzal telo z preblahoslavenej Panny Márie. Keď nadišla plnosť času, jednorodený Boží Syn, druhá božská osoba Najsvätejšej Trojice, prijal ľudskú prirodzenosť, čiže rozumnú dušu a ľudské telo utvorené v prečistom lone Panny. Prirodzenosť ľudská (duša a telo) i božská sa zjednotili v jednej osobe Slova. Od chvíle, keď Panna Mária vyriekla svoj súhlas s Božími požiadavkami, stala sa Matkou vteleného Božieho Syna, pretože práve tak „ako sa všetky matky, v lone ktorých sa počne telo - nie však rozumná duša -, právom nazývajú matkami, je potom Panna Mária skrze zjednotenie sa s osobou svojho Syna skutočne Božou Matkou”.[12]

Anjeli a svätí v nebi s údivom hľadia na Pannu Máriu a jej chválu najvyššieho stupňa s vedomím, že táto jej dôstojnosť vychádza zo skutočnosti, že bola a navždy zostane Božou Matkou, Mater Creatoris, Mater Salvatoris. Preto aj v Loretánskych litániách prvá invokácia ku cti venovanej preblahoslavenej Panne Márii je Sancta Dei Genitrix - Svätá Božia Rodička a za tým nasledujúce tituly vyjadrujú privilégiá Božieho materstva: Svätá Panna panien, Matka Božej milosti, Matka najčistejšia…

Ako pravá Matka Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, vstupuje Panna Mária do najužšieho vzťahu s Najsvätejšou Trojicou. Je milovanou dcérou Otca, ako ju nazvali cirkevní otcovia a zároveň Učiteľský úrad Cirkvi v minulosti i teraz.[13] Presvätú Pannu viažu so Synom úzke pokrvné zväzky, skrze ktoré má nad Ježišom prirodzenú moc a vládu… A na Ježišovi spočívajú voči Márii také záväzky zo spravodlivosti, aké majú všetky deti voči svojim rodičom. Vo vzťahu k tretej božskej osobe je Panna Mária podľa vyjadrenia cirkevných otcov svätyňou Ducha Svätého, čo prijíma aj pápež Ján Pavol II. vo svojom učiteľskom učení.[14] Mária je „veľkolepým majstrovským dielom Najsvätejšej Trojice”.[15]

Toto majstrovské dielo nie je pre život kresťana len niečím náhodným, vedľajším. „Veď nijaká osoba nie je od Boha ozdobená takými veľkými darmi, kvôli ktorým by sme ju mohli obdivovať. Toto majstrovské dielo Najsvätejšej Trojice je Matkou Boha Vykupiteľa a zároveň i Matkou môjho úbohého ľudského bytia, akým som ja a akým je každý jeden smrteľník.”[16] Matka moja! - povedali sme jej toľkokrát, keď sme ju vzývali.

Dnes sa k nej obraciame vo svojich myšlienkach plní radosti, úcty a oddanosti… a svätej hrdosti. „Ľuďom sa páči, keď im niekto pripomenie ich príbuzenstvo s osobnosťami významnými v literatúre, v politike, vo vyšších vojenských alebo cirkevných kruhoch.

Spievaj Nepoškvrnenej Panne Márii a pripomínaj jej:

Zdravas, Mária, dcéra Boha Otca, Zdravas, Mária, Matka Boha Syna, Zdravas, Mária, nevesta Boha Ducha Svätého…

Väčší než ty je len Boh.”[17]

1.3 Salve, Mater misericordiae, Mater spei et Mater veniae…Zdravas’, Matka milosrdenstva, Matka nádeje a odpustenia, Matka Boha a Matka milosti, Matka plná svätej radosti[18] - hovoríme dnes našej nebeskej Matke slovami hymnu.

Preblahoslavená Panna Mária aj naďalej zahŕňa svojho Syna materinskou starostlivosťou, ako to robievala na zemi. Teraz takúto opateru preukazuje aj nám, keďže sme údmi Kristovho tajomného tela: v každom kresťanovi, v každom človeku vidí Krista. A ako „zvláštna spolupracovníčka na diele vykúpenia” naliehavo nás túži definitívne zapojiť do Božieho života. Vždy nám pohotovo podá pomocnú ruku pri prekonávaní ťažkostí a pokušení alebo nám bude mocným spojencom v apoštoláte, ktorý ako kresťania nachádzajúci sa uprostred sveta musíme naplno uskutočňovať všade tam, kde prebieha náš život: „Vrúcne vzývaj preblahoslavenú Pannu. Pros ju, aby sa voči tebe vždy prejavila ako tvoja Matka: monstra te esse Matrem! Nech ti z milosti svojho Syna osvieti rozum dobrou náukou, nech ti naplní srdce láskou a čistotou, aby si kráčal až k Bohu a ukázal Božie cesty aj ostatným.”[19] Táto strelná modlitba - monstra te esse Matrem! - prevzatá z liturgie[20] nám pomôže zjednotiť sa s ňou zvlášť v tento deň: Matka moja! Monstra te esse Matrem! - Ukáž sa sťa matka!... v tejto potrebe i tamtej… v prípade tohto priateľa, ktorý mešká s priblížením sa k tvojmu Synovi…

Využime príležitosť začiatku nového roku a urobme si pevné predsavzatie deň za dňom prehlbovať svoj vzťah k preblahoslavenej Panne Márii. Pri nej budeme najbezpečnejší. Urobme tak ako apoštol svätý Ján, keď mu Ježiš odovzdal - a skrze neho aj nám všetkým - Pannu Máriu za Matku: A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.[21] S akou láskou, s akou vľúdnosťou s ňou zaobchádzal! Takto musíme postupovať aj my každý deň nastávajúceho nového roku a už vždy. 

* Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky sa končí Vianočná oktáva. Hoci si Pannu Máriu Cirkev uctievala ako Božiu Matku od svojho počiatku, sviatok bol ustanovený až po vyhlásení tejto pravdy ako dogmy v 4. storočí. V roku 1931 Pius XI. nariadil, aby sa slávil v celej Cirkvi 11. októbra. Pavol VI. ho presunul blízko k Vianociam, a to na ten deň Vianočnej oktávy, ktorý je súčasne začiatkom nového kalendárneho roku. Modlitba po svätom prijímaní sa prebrala zo starovekej liturgie siahajúcej do 7. storočia s vhodnou úpravou, v ktorej sa Mária vzýva ako Matka Cirkvi; tým sa po prvý raz objavil tento titul v liturgii.

Keď si ctíme Pannu Máriu ako Božiu Matku, zároveň ju vyhlasujeme za našu Matku. S materinskou starostlivosťou totiž obklopuje svoje deti tým viac, čím viac to potrebujú.